Nie čo robiť, ale čo nerobiť...
Keď sa ako ženy prestaneme zašívať donekonečna v tej našej maličkej verzii, ktorej nie je "čo vytknúť" a zalepovať touto pseudoistotou našim darom ústa...
Keď prestaneme veriť, že iba táto verzia JA nás nedostane do problémov (dostane najaväčšmi hlavne do tých našich vnútorných)...
Keď prestaneme veriť, že TOTO je maximum, čo nám patrí...
Najčastejšia otázka, ktorú počas jedenástich rokov dostávam je: ,,Čo by som mala robiť s..?"
Všetok sersan na ČO ROBIŤ automaticky žije v tebe a čaká ako taká výkonná poštárka, ktorá má ešte toľko, čo obehať.
NEROB!
- never tomu hlasu, ktorý ťa presviedča, že si blbo, pokazene, nemôžeš ty, iní môžu, mohla by si ale až keď budeš inak, lepšie, ideálne podobať sa na niekoho.
- neusviedčaj sa, kde všade nie si dosť (lebo ver mi, ak je niekto expert na hľadanie potvrdenia tejto ,,skutočnosti" tak je to vnutorný kritik a ZAKAŽDÝM ho nájde.)
- nemlč tam, kde máš čo povedať,
- nehovor tam, kde cítiš, že sebou mrháš,
- nestoj tam, kde chceš kráčať,
- neponáhľaj sa tam, kde potrebuješ spomaliť.
- nebrzdi sa tam, kde chceš zrýchliť.
Všetko ČO robiť, nastúpi automaticky úplne samé, keď svojmu kormidlu vrátiš relevanciu, autoritu a dôveryhodnosť.
A TAM, tam zo seba spadneš na riť.
Ako o TOMTO si mohla pochybovať.
Ako TOMUTO si mohla neveriť.
Ako si mohla zabudnúť, že TOTO všetko SI.