Identita a partnerský vzťah.
Keď nemáme kontakt s našou pravou identitou, v partnerskom vzťahu sa to prejaví opačnými spôsobmi.
Áno, jedna a tá istá vec má iný prejav u ženy a iný u muža. Keďže ide o polaritnú dynamiku.
Muž so slabou (nepravou) identitou v intimnom vzťahu bude z intimity utekať, cúvať, vyhýbať sa jej.
Žena so slabou (nepravou) identitou ju bude naopak proaktívne vyhľadávať, snažiť sa do nej s mužom opakovane vstupovať, ale zdeformuje ju na závislosť. Preto z toho inštiktívne muž uniká.
Preto, keď sa to deje, kľúč je v nich oboch na individuálnej aj vzťahovej úrovni. Nie je možné ich odizolovať.
Muž potrebuje silnú identitu, aby do intimity so ženou vstúpil tak, že ho tam nezožerie ako modlivka, nezneužije, nezmanipuluje, nezadusí, neuväzní a ne-navráti ho jeho životu.
So silnou identitou vstúpi vedomý si svojej sily a kompetencie, ako nositeľ jasnosti a istôt, v ktorých sa žena môže uvolniť do svojho srdca a tela.
Žena potrebuje silnú identitu, aby vedela do intimity vstupovať tak, že v nej samú seba nestratí, nenahradí ju svetom muža či mužom samotným (preto ho potom nechce od seba pustiť, lebo obrazne aj reálne sa domnieva, že jej NIČ neostane, keďže seba už pre ňho zanechala).
Žena so silnou identitou sa potom mužovi vie odovzdať bez pocitu zneužitia či následneho zanechania/ opustenia, straty.
Lebo začne pôsobiť iná dynamika, než ktorá sa deje pri slabej identite (nepoznaní, kto sme naozaj).
Ak sa obaja v partnerskom vzťahu prejavujeme v istej téme opačne, je to téma spoločná, kde každý sme advokátom/hlasom inej prežívanej reality, vrstvy, úrovne.
Tak pôsobí inteligencia celistvosti. Lebo obaja potrebujeme homeopaticku dávku postoja toho druhého vo vlastnom živote a postoji.
Tak pre nás koná inteligencia nášho blaha žiť to, čo je skutočne naše a po čom tak veľmi túžime, no snažíme sa druhého k tomu prinútiť (aktívne tyranstvom, pasívne sebaľútosťou) namiesto toho, aby sme tým mali pre seba povolené byť.
Lebo ak sme tým doteraz byť nemohli, stále nám nie je známe nepovolenie, ktoré nás v tom uväznilo ako v niečom čo nám patrí.
Tak a nijak inak.
A tam, za jeho hranicami.
Tam stretneme seba a vzťahy, kde sa možno po prvýkrát cítime skutočne doma.