Syndróm ,,dobrého chlapca"

Syndróm ,,dobrého chlapca“ je takmer rovnakou ,,epidémiou“ v dnešnom vzťahovom svete ako syndróm ,,dobrého dievčaťa“. Je to tichá, no zároveň veľmi mocná sila pôsobiaca v psychoenergetike muža, ktorá koriguje jeho správanie smerom k tomu byť schvaľovaný, prijímaný, či obľúbený. Dobrí chlapci sú zvyčajne naoko bezproblémoví, úslužní, obetaví, proaktívni a takmer nekonfliktní. Jeho hlavným snažením je spokojnosť určujúcej osoby alebo prostredia, v ktorom sa práve nachádza.

Dobrý chlapec vychádza z predpokladu, že ak udrží svoje okolie dostatočne spokojné, nebude musieť čeliť nepohodliu, konfrontácii, či neschváleniu. Vo veľkej miere sa snaží všemocne vyhnúť pocitu, ktorý poháňa jeho kroky a to je pocit ,,NIE SOM DOSŤ“ alebo SOM ,,ZLÝ“. Tento pocit generuje tzv. ochranný plán: ,,Ak sa budem dostatočne snažiť/ obetujem sa/ vyhoviem, nedám okoliu príležitosť myslieť si o mne či prekuknúť, že nie som dosť.“

Pre ,,dobrého chlapca“ je typické:

• Preferencie okolia povyšuje nad preferencie vlastné. Tie svoje má naopak veľký problém vôbec identifikovať (a už vôbec nie komunikovať), keďže v skorom období života sa od nich musel odpojiť.
• Nevie hovoriť ,,nie“ ani pravdivé ,,áno“.
• Takmer nikdy si nevie vypýtať pomoc, ani ju prijať ak je ponúknutá, nakoľko v jeho svete je to znak nedostatočnosti či slabosti.
• Žije v presvedčení, že je chudák, v živote sa mu nedarí, všetko sa deje proti nemu, život je ťažký. Je taký zbitý životom.
• Typicky sú zavalení povinnosťami a permanentne vyčerpaní. Tento typ mužov je veľmi náchylný na vyhorenie. 

Ako spoločnosť tvorí  ,,dobrých chlapcov“?

Dobrým chlapcom vo formatívnom veku nebolo dovolené:

• Vyrásť- Ak si matka skrz syna realizovala nenaplnené emocionálne potreby, urobila si z neho psyschologického partnera, prípadne vzťah so synom používala na sýtenie vlastných prázdnych miest. (Toto sa deje zvyčajne, ak matka nemá funkčný vzťah s mužom). Ak sa potrebovala cítiť potrebná, ľúbená, mať v synovi zmysel života, urobila si z neho projekt, nedokázala syna pustiť na cestu vlastných krokov, chýb, prirodzeného a zdravého odlúčenia. Na pripútanie si syna často používala emocionálnu manipuláciu. Na výmenu mu zvyčajne slúži, robí veci za ňho a upratuje pred ním životný chodníček. Chlapec mentálne a psychicky nedozreje v muža a nepodarí sa mu objaviť a uchopiť vzťah so zodpovednosťou. 

• Rozprestrieť krídla- toto je zvyčajne scenár naviazaný na otca, prípadne rodiča, ktorý bol v páre psychologicky silnejší a potreboval mať veci pod kontrolou. Tento rodič v dobe puberty nemá dostatočnú dôveru v syna a v snahe vychovať ho k obrazu ,,svojho svetonázoru“ začne obmedzovať a tlačiť. Obdobie puberty je obdobie kedy mentálne potrebujeme rozšíriť hodnotový rámec, ktorý nám bol dovtedy ponúkaný rodinou. Adolescent cíti veľký ťah preskúmať svet a pravdy za hranicami toho, čo doteraz poznal ako určujúce. Mnoho rodičov sa tu zľakne, že dieťa trvalo ,,zíde z cesty“ a nedôverujú v schopnosti dieťaťa nájsť svoj osobný životný smer. Rodič preto začne obmedzovať a tlačiť, aby dovtedy budované status quo udržal. Neporastie s dieťaťom do svojej novej roly múdreho a dôverujúceho sprievodcu, ale postaví sa na pozíciu lídra, čím dieťaťu neumožní stať sa samému sebe lídrom. Pritom ide o jednu z najzásadnejších kvalít, ktorú v dospelosti potrebujeme a ktorá nám pomáha žiť zodpovedne k sebe aj k svetu a práve v puberte sa táto kvalita pýta narodiť. Tu syn teda uviazne vo vštepovanom svetonázore a videní sveta rodičovými očami a neroztiahne krídla smerom k vlastnému potenciálu. Tu sa odovzdá odkaz, že iní vedia, čo je pre nás lepšie a podľa ich zadaní, súhlasu, či nesúhlasu veci (ne)robiť.

• Boli príliš skoro preťažovaní zodpovednosťami dospelého života, na ktoré ešte neboli dosť zrelí- Toto sú scenáre, kedy sa deti musia o svojich rodičov emocionálne alebo aj fyzicky starať. Ak rodič nie je dostatočne zrelý niesť vlastnú dospelosť, život začne byť pre ňho zahlcujúci a dieťa ho automaticky začne kompenzovať, aby mu život uľahčilo. Tiež sem patria scenáre kedy napr.otec opustí rodinu bez následných zodpovedností a celá ťarcha ostane na mame. Chlapec, hoci ešte nie je dosť zrelý a pripravený zastať v rodine takúto úlohu sa na jej miesto podvedome postaví, aby matke vypomohol. Tu ale vyčerpá zdroje, ktoré mali slúžiť k jeho rozvoju a rastu na kompenzáciu vzniknutej situácie, čo ho v konečnom dôsledku ohne a oslabí.

Dobrí chlapci sa zvyčajne ocitnú vo vzťahoch, ktoré nápadne pripomínajú ich pôvodnú rodinnú dynamiku. Partnerský vzťah, ale dlhodobo v tomto nastavení nie je schopný fungovať. Dobrý chlapec je totiž pre ženu akýmsi poskytovateľom bezpečia a spokojnosti, no vo vzťahu s ním chýba sexuálny ťah a polarita, ktorá rozdúchava iskru ohňa a vášne v páre.

Dobrý chlapec sa o ženu síce nejak naoko ,,postará“, ale vzťah s ním nebude pre ňu plne uspokojivý. Bude v ňom ,,niečo“ chýbať a v istom bode vzťah dospeje do bodu, kedy ten chýbajúci článok začne hľadať.  

Ak pár vie tento začínajúci proces rozpoznať je to preň obrovská príležitosť ako sa spoločne posunúť k novej forme, ktorá je pre oboch živšia, pravdivejšie ich reflektuje a pomôže ich vzťahu znovuzrodiť sa.

Čo s tým?

Univerzálne rady neexistujú, keďže každý príbeh je jedinečný. No pomôcť si môže a musí muž sám, prípadne ho v tom vie povzbudiť a podporiť jeho žena. Muž potrebuje v sebe svojho ,,dobrého chlapca“ najprv stretnúť a začať sa zaujímať o jeho obavy. Rola ,,dobrého chlapca“ ma totiž najmä ochrannú funkciu. Chráni pred niečím, čomu bolo treba sa vyhnúť.

Ženy sú zas alchymistky naciťovania.  Preto žena, ak je ochotná a pripravená byť mužovi v procese oporou, vie byť pre ňho skvelým kompasom a katalyzátorom. Tu si však žena musí uvedomiť, že nadchádzajúce možné zmeny sa dotknú aj jej samotnej, jej zažitého ,,štandardu“, pohodlia, či toho čo jej bolo doteraz známe, dostupné či predvídateľné.

Obaja spoločne robia krok do miest a priestorov, v ktorých  spolu ešte neboli, dopredu nevedia, čo ich bude čakať. Vydávajú sa totiž spoločne na cestu objavovania toho, kým muž skutočne je, nie kým sa snaží byť pre svoju ženu, rodinu, kolegov, priateľov, spoločnosť. Muž potrebuje začať praktikovať svoje NIE aj svoje autentické ÁNO, potrebuje ho začať komunikovať s okolím a zažívať reakcie a dopady, ktoré toto NIE aj ÁNO z počiatku môže mať. Okolie, ktoré je totiž zvyknuté na úslužného, prispôsobivého a obetavého chlapca, tieto zmeny veľmi nevíta a hlavne ich nepodporuje. Je to výzva, ktorú sa  muž bude učiť v sebe ustáť.

Ako to môže vyzerať v praxi?

Dobrého chlapca sa žena spýta, či s ňou pôjde na chatu s jej partiou. Dobrý chlapec hoci sa v tej spoločnosti necíti dobre a akcie podobného typu pretrpí, žene povie ÁNO, lebo je to pre ňho menej  nepohodlné, než čeliť jej presviedčaniu či nespokojnosti. Nespokojnosť je totiž niečo, čo mu spína alarm NIE SOM DOSŤ a to je pre ňho oveľa nepríjemnejší stav, než sa na chvíľu potlačiť. Život si ale vždy nájde kompenzačný mechanizmus, ako prejaviť pravdu. Dobrý chlapec na pobyt síce išiel, ale podvedome si nájde spôsob, ako ženu vytrestať, za to, že tam ,,musí“ byť. Buď k nej bude odmeraný, uštipačný, nepríjemný alebo voči partii nespoločenský, otrávený a pobyt bude nejakým symbolickým spôsobom sabotovať.  Častokrát sa na ženu sťažuje poza jej chrbát, no pred ňou samotnou hraje iný príbeh. Dobrý chlapec je totiž ich nosná poloha, ale kompenzačné prejavy plné pubertálneho vzdoru, hnevu, sabotáže či sebaľútosti na seba vedia vziať mnoho rafinovaných prevlekov, ktorými si potlačené pocity nájdu cestu, ako sa prejaviť. Nedostatok sily totiž dáva priestor len takýmto symbolickým, chlapčenským stratégiám ako sa k situácii a vlastnej nespokojnosti postaviť.

Tu žena, ak dôveruje svojmu vnímaniu, môže tieto signály zachytiť a osvetliť ich mužovi. Nie z miesta urazenia, trucu či obete, ale z miesta tej, ktorá vidí za neviditeľné. Povzbudiť muža, že ak najbližšie zachytí, že niečo čo mu navrhuje je pre ňho NIE, aby to z úcty k sebe samému aj spoločnému vzťahu priznal a ona to zrešpektuje a zariadi sa alternatívne. Ak muž opakovane zažije, že žena ho miluje aj keď nevyhovie, strašidelnosť zavrhnutia, ktorú pre ňho dovtedy jeho autenticita obnášala sa začne rozpúšťať a muž začne rásť do svojej sily a pravosti. Táto sila sa vie postaviť v zodpovednosti za to, čo vníma ako pravdivé a správne a k takému mužovi žena začne cítiť ťah príťažlivosti a dôvery.

V ich vzťahu začne žiť niečo, čo dovtedy spalo a bude ich to oboch vyživovať v úplne novej kvalite. Muž zároveň bude vedieť dopriať rovnaké uznanie a prijatie žene, lebo si to zažíva ako novú formu ich vzťahovania sa.

Je tu ale obdobie, ktoré je po prvom kroku pre muža nevyhnutné, a ktorému sa nedá vyhnúť, ak sa má proces oslobodzovania z dobrého chlapca naštartovať životaschopne. (Toto inak platí aj pre ,,dobré dievčatá“). Z celoživotného obetovania a sebapotláčania sa na čas muž bude potrebovať preklopiť do polohy priam sebectva. Znie to ako niečo, čo máme tendenciu démonizovať, považovať za nízke a málo cnostné. Táto fáza sebectva je ale kľúčová, kedy si človek môže opakovane zažívať svoje potreby a preferencie ako validné a na mieste. Dosycuje si svoje večné musím a nemôžem osviežujúcim chcem, smiem a nemusím. Tá dávna časť jeho psychiky, kde vtedy nenastal ďalší krok sa môže doživiť a ukotviť novú kvalitu. Objavuje možno po prvýkrát, čo má naozaj rád, čo mu prospieva a čo mu naopak už neosoží. Navracia sa k svojmu zdravému a pravému jadru, z ktorého neskôr bude mať benefity celé jeho okolie. Nie však z miesta strachu o priazeň ale z miesta lásky, pravdy, sily a zmysluplnosti.

Toto obdobie trvá rôzne dlhú dobu u každého, závisí ako veľmi až sa od seba človek musel odkloniť a koľko potrebuje dosýtiť. V tejto etape sa buduje základný stavebný kameň pre znovunadviazanie spojenia so svojimi skutočnými potrebami. Buduje sa tu spojenie so svojou skutočnou radosťou aj dovtedajším vyhladovaním. Tu sa človek rozpomína a objavuje, kde a ako sa cíti vo svojom živote živý. Učí a dovoľuje si mať sa na prvom mieste, aby si vedel rozumieť a tým aj svojim vzťahom pomáhal spolužiť zmysluplne.

Po ukončení tejto fázy prichádza vystredenie, kedy človek dokáže pružne manévrovať v súlade s pravdivým a potrebným. Vie nímať a mať v úcte potreby svoje a potreby okolia a nachádzať medzi nimi zdravý prienik, kde nie je nikto zneužívaný, znevýhodňovaný, či trestaný. Výzvy nie sú niečím, čo ho automaticky ubije, ale niečím, čím  prechádza v dôvere, múdrejší a skúsenejší.  

Byť dobrým chlapcom nie je niečím, čo je zlé či by malo byť zahanbované. Dobrý chlapec v sebe nesie príbeh, ktorého pozadie a realita si zaslúži súcit, lásku a pozornosť. Nie je to niečo, čo treba vyrvať, vymazať a pochovať. Nie je to niečo, čo je pokazené a má byť opravené. Je to niečo, čo chlapcovi v istom veku pomáhalo niekam patriť  a prežiť a v danom období nemal podporu objaviť to pre seba inak... Zodpovední sme všetci, ktorí si počas života nevieme vzájomne dávať prijatie, podporu a skutočný záujem o seba navzájom, lebo sa navzájom učíme, že vo vzťahoch nie je bezpečne, prípadne sa kvôli nim musíme kriviť. Zodpovední sme všetci, keď sa navzájom používame na plátanie vlastných dier, či sa chceme navzájom ovládať.  Ak začneme cítiť volanie, že to pre seba aj seba navzájom chceme slobodnejšie, živšie pravdivejšie, vrúcnejšie vždy sa vieme a môžeme rozhodnúť, že svoju skúsenosť premeníme na múdrosť a oporný stĺp, ktorý nám pomôže pre nás budovať nové začiatky.

V poslednej dobe vnímam mnoho dobrých dievčat a dobrých chlapcov, ktorý svoj osud vzali do vlastných rúk a premieňajú svoje príbehy na krásne víťazstvá a znovuzrodenia svojich pravých verzií. Dorastajú do žien a mužov, ktorí si dovoľujú cítiť, žiť a komunikovať pravdivo. Mnoho z nich ani netuší akou obrovskou inšpiráciou sú pre ďalšie dobré dievčatá a chlapcov, ktorí si pre seba začínajú dovoľovať to isté. Je to hlboký a ozdravný proces, ktorý ozdravuje nie len vzťahy osobné, partnerské ale aj celospoločenské. Nech je každému dobrému chlapcovi, či dievčaťu počas života dopriate dovoliť si zažiť a stretnúť sa naozaj.

Našu vzťahovú komunikačnú hru, ktorá podporuje otvorenosť a záujem vo vzťahoch nájdete na www.clovecinahra.sk.