Áno-hranica a jej prínos k zdravým vzťahom
Áno-hranica vs. nie- hranica... Aký je medzi nimi rozdiel a prečo ich potrebujeme vo svojich vzťahoch?
Ak začneme používať našu Áno- hranicu, časom budeme potrebovať Nie-hranicu v oveľa menšej miere. Aký je medzi nimi rozdiel a prečo je každá z nich dôležitá a unikátna?
Nie-hranica je schod, ktorý je ako prvý kontakt v sebaliečení veľmi zásadný a dôležitý. Niečo, čo sa učíme si dovoľovať, skúmať, uvoľňovať sa v tom, že nemusíme byť "dobré dievčatá/ dobrí chlapci", prípadne, že vieme na sebe zastaviť poškodzujúce správanie alebo správanie a javy, ktoré nie sú v súlade s našim najvyšším dobrom, neprospievajú nám.
S Nie-hranicou ale naša cesta k sebauznaniu a sebaláske nekončí, ale iba začína. Nie- hranica niečo síce zastavuje, ale ďalej už netvorí. Keď sa v nej staneme zruční/é, naše bytie a život chce od nás osvojiť si ďalšiu zručnosť. A to je tvorivý aspekt v hraniciach a teda nadviazať vzťah s Áno- hranicou. Teda ako Áno! Čo teraz pre seba uctievam a ozvučujem ako potrebné, blahodárne, ohľaduplné, ako v súlade. S áno hranicou, okrem toho, že si načúvame, máme sa v úcte, preberáme za seba plnú zodpovednosť, dávame druhým návody a mapy, ako sa k nám vzťahovať (nemusíme im potom vyčítať, že nám nečítali myšlienky, ticho no za to rafinovane ich trestať za to, čo nám v interakcii či vo vzťahu s nimi chýba, či kde nám "ublížili").
V Nie hranici povieme iba napr.:,,Toto mi nerob, nemôžeš robiť,nedovolím, aby si robil/a."
V Áno hranici je to rozšírené o rovinu JA: ,,Práve som veľmi prestimulovaná/netrpezlivá/zraniteľná/roztrasená (nahraditeľné čímkoľvek, čo je práve pravdivé), potrebujem pár minút nech sa dostanem k sebe a viem ťa počuť bez defenzívy. Ak to nevie počkať potrebujem, aby si hovoril/a so mnou bdelo a opatrne, netlačil/a. Možno nebudem mať kapacitu hneď reagovať a budem potrebovať trochu času nech sa v tom nájdem a potom to s tebou zase otvorím." (Prosím, len príklad, variant a scenárov je milión, slúži to len na demonštráciu).
Druhej strane dávame detailne vedieť o kulisách a mieste, v ktorých sa aktuálne pocitovo nachádzame, dávame im scenár na seba a zároveň stojíme za sebou transparentne a v uctení miesta, ktoré je v danej chvíli pre nás plne pravdivé. Manifestujeme a zažívame, že sa VIEME o seba samých dôsledne postarať a vtedy to nemusíme hádzať na tých druhých, aby to robili za nás. Prejavenie svojej Áno- hranice znamená dovoliť si prevziať zodpovednosť za vykročenie do miesta, v ktorom sa môžeme mať pravdivejšie, radostnejšie a blahodárnejšie. Pomáha nám tvoriť situácie, ktoré nám prospievajú namiesto toho, aby nás ubíjali, či sme v nich trpeli.
V takto prejavenej Áno hranici- kde je priznaná pravda v plnosti a zodpovednosti za seba začnú tvoriť podporné sily vzťahovej dynamiky, ktoré sa rozkrútia smerom k nášmu najvyššiemu dobru. Lebo sme aj samotnému Životu prejavili, že samé/í seba počujeme, vnímame a ctíme a sme pripravené s ním spolupracovať na tvorení novej situácie, ktorá nás pravdivejšie reflektuje.
Áno- hranica nám dáva obrovský vnútorný oporný stĺp, ktorý nás vie držať pri vstupe do náročných a nepohodlných rozhovorov (aj počas a po nich), tak ako aj v generovaní najvyššej možnej životnej radosti. (Napr. Budem mať narodeniny, nechcem nijakú vec, ale túžim, že by si ma uniesol do wellnessu, kde všetko zariadiš a ja nebudem vedieť ani kam ideme.)
,,Nie- hranica je len časťou a začiatkom cesty k funkčným, spokojným a silným vzťahom. Doplnená o Áno- hranicu nás spoločne vynesie do výšin, ktoré sú plné dôvery, živosti, humoru, pravdivých sĺz, aj živých duší a tiel."
Lebo už nie sme v očakávaní, truce, požadovaní, sklamaní, nenaplnených predstavách, v bezmocnom úbožiactve, kde sa nám "deje" z vonku a my sme takí ,,chudáci" trápení, nepochopení či prehliadaní. Čím viac začneme byť doma v Áno- hranici, tým menej potrebujeme používať Nie-hranicu, pretože samotná Áno-hranica definuje spôsoby a postoje, ktorých sme pre seba hodní. Tam, kde sa to nestretáva, dostávame od života spätnú väzbu, aby sme nestrácali čas a seba na miestach, kde toto nie je uctené. Ale pohli sa smerom k vzťahom, ktoré sú otvorené a pripravené toto spoločne žiť.
Áno- hranica ale nie je vôbec jednoduchá zručnosť. Je to zručnosť, ktorá si vyžaduje umenie sebareflexie a hlbokého vnútorného kontaktu a vedomia si seba. Následne sa oň ešte aj deliť s okolím a nechávať sa takto vidieť a počuť. A to je sakramentsky zraniteľné, krehké, citlivé. Je to všetkým, kde potrebujeme otvorené, nežné a angažované srdce, divokú panvu, bdelý rozum a pevný chrbát. Bez ich spolupráce sa totiž v žiadnom zo vzťahov nikam nedostaneme. Nikam, kde by nám to mohlo dávať skutočný zmysel.
Našu vzťahovú komunikačnú hru, ktorá podporuje otvorenosť a autenticitu vo vzťahoch nájdete na www.clovecinahra.sk.