Prevleky LÁSKY
Ak sa mi zakázalo moje srdce a museli sme sa rozdeliť...Lebo bolo prehlásené za príliš: citlivé, vášnivé, veľké, malé, slabé, nevhodné, nevítané, divné....
Budem ho hľadať v druhých. Najprv v rodičoch, potom v priateľstvách a nakoniec u mužov/žien, ktorý so mnou vojdú do partnerstva. V prevleku túžby po láske.
Vykukujem po ňom v podobe manipulácie, žadonenia či prosenia o lásku.
Keď ,,láska" príde, pomyselne sa na moment vydýchnem, že je predsa len tu. Ale ona zase ,,pominie", lebo moje srdce ma chce späť, chce ku mne, chce domov a tak na mňa začne volať ešte hlasnejšie. A už neutíši hlad po ňom žiaden prejav z vonku.
Dávka prestáva fungovať a prichádza bod pravdy= pomyselnej beznádeje. A keď sa predsa len skrz húštinu zákazov a nepovolení k sebe so srdcom späť prederieme... A vrhneme sa mu okolo krku.
Zisťujeme, že na lásku sa nečaká. Láska sa neudeľuje, nerobí, nie je jej na množstvá a na prídel a že na niektorých vyjde, na niektorých už nie. Láska sa nevynucuje ani nevyzerá za rohom. Láska som. Láska sme. Láska ste.
Mať späť v hrudi svoje tlčúce srdce, starostlivo opatrované a chránené hrudnou kosťou a hrudným košom. Mať vzťah so srdcom. Mať späť seba.
Tam sa končia všetky kšefty na lásku. Tam sme komplet .
Nie je už po kom vykukovať, len si tie nájdené srdcia s úžasom vzájomne obdivovať a ctiť. A láskou už nikdy neprestaneme byť. Lebo vieme, pamätáme, aké to bolo žiť toľké roky bez srdca. Už sa vieme zbadať, že už si ho nikdy nedáme.
 (1).png)