Prevleky LÁSKY
Ak sa mi zakázalo moje srdce a museli sme sa rozdeliť...Lebo bolo prehlásené za príliš:
- citlivé, vášnivé, veľké, málé, slabé, nevhodné, nevítané, divné....
Budem ho hľadať v druhých.
Najprv v rodičoch, potom v priateľstvách a nakoniec u mužov/žien, ktorý so mnou vojdú do partnerstva.
V prevleku túžby po láske.
Vykukujem po ňom v podobe manipulácie, žadonenia či prosenia o lásku.
Keđ ,,láska" príde, pomyselne sa na moment vydýchnem, že je predsalen tu. Ale ona zase ,,pominie", lebo moje srdce ma chce späť, chce ku mne, chce domov a tak na mňa začne volať ešte hlasnejšie.
A už neutíši hlad po ňom žiaden prejav z vonku.
Dávka prestáva fungovať a prichádza bod pravdy= pomyselnej bezanádeje.
A keď sa predsalen skrz húštinu zákazov a nepovolení k sebe so srdcom späť prederieme...A vrhneme sa mu okolo krku.
Zisťujeme, že na lásku sa nečaká. Láska sa neudeľuje, nerobí, nie je jej na množstvá a na prídel a že na niektorých výjde, na niektorých už nie.
Láska sa nevynucuje ani nevyzerá za rohom.
Láska som. Láska sme. Láska ste.
Mať späť v hrudi svoje tlčúce srdce, starostlivo opatrované a chránené hrudnou kosťou a hrudným košom.
Mať vzťah so srdcom.
Mať späť seba.
Tam sa končia všetky kšefty na lásku.
Tam sme komplet .
Nie je už po kom vykukovať, len si tie nájdené srdcia s úžasom vzájomne obdivovať a ctiť.
A láskou už nikdy neprestaneme byť. Lebo vieme, pamätáme, aké to bolo žiť toľké roky bez srdca.
Už sa vieme zbadať, že už si ho nikdy nedáme.