Dokvitni do seba.

Tak ja som sa nedávno s jednou kontrolou rozprávala.

 

A keď sme ju namiesto patologizovania a zahanbovania spoločne spoznávali a uctili...na otázku: Kto si ty, za hranicami toho, ako ťa ľudia pomenovali?

 

Aké sú tvoje dary?

Prišli nasledovné odpovede:

,,Som bystrá.

Cieľavedomá.

Rýchla a intuitívna.

Láskavá.

Opatrujúca.

Dokonalá. "

 

Šlo o veľmi hrdú, schopnú a sebavedomú energiu.

 

Energiu, ktorá vie nekompromisne čo robí, ak tam zameria pozornosť a dá si zámer.

 

Vie hýbať vecami, vie chrániť a dozerať. Je vytrvalá a veľmi bdelá.

Bola zvyknutá chrániť dieťa svojim rúchom prikrytia, pevného objatia a bezpečia, ktorému na svete bolo bez nej chladno.

Pred svetom bez lásky, záujmu, emócie a pochopenia.

 

Akí arogantní by sme boli, chcieť sa jej zbavovať bez toho, aby sme vôbec tušili čo všetko dokáže?

Bez toho, aby sme s vďakou uctili jej dobre a obetavo odvedenú prácu. Ako by sme ju len odvrhli a zahanbili.

 

Keď sa mohla predstaviť a ukázať v plnej svojej majestátnosti a kompetencii, mohla nabrať odvahu o sebe hovoriť aj tá pod ňou.

Tá, ktorá s toľkou vďakou prijímala celé tie roky ochranu.

 

Priznala sa, že jej už začína byť tesno. Že sa túži narovnať a vystrieť a roztiahnuť krídla.

 

Môcť vyrásť by pre ňu znamenalo život, slobodu, možnosti, nový pohľad na svet. Bolo by to radostné, teplé a slnečné a bolo by to, že KONEČNEEEEEE!

 

Tak takto prejavená a vypočutá si všíma, že kontrola dvíha rúcho a povoľuje objatie.

 

Už vie, že jej úloha, sily a dary môžu byť použité ako podpora pri zabiehaní sa tejto práve do seba dorastenej časti.

 

Nikto nezmizol. Nikto sa ,,neopravil". Z nikoho sme neurobili ,,krajšie, lepšie". Mohlo sa nám ukázať kým je naozaj a kým sa stáva.

 

Zo zovretia, kde jedna premáhala druhú- lebo to kedysi zachránilo život, si preplietajú prsty do spolupráce a radostného tanca v objavovaní života.

 

Zaznieva: Takto všetko môžu. Stoja oproti sebe a pohľadom na seba navzájom sa dobíjajú.

 

Sú sebou vzájomne inšpirované.

Žena, ktorá v sebe tieto dve svoje časti spriatelila o sebe prehlasuje:

,,Veď ja som takto všetko! Som radosť, šťastie, láska.

 

Neni problem! Nič! Chceš tak máš, nechceš tak nemáš.

 

Úplne jednoduché. Je to akoby som vyhrala milión.

Toto je svätá chvíľa....

 

Som vybavená...." nasledované slastným smiechom.

Čo všetko by sme prehliadli, neuctili, nenašli tomu využitie v DNES, keby sme sa zameriavali na to, ako to ,,opraviť" a urobiť viac také, ako nám niekto povedal, že by sme mali byť správne? Lebo také to ,,nie je dobré"?

 

Neliečme sa zo seba. Umožnime si seba. Dokvitnime do seba a svojej ľudskosti, to samo o sebe je liečivejšie než hocijaká snaha o nápravu seba.