Nevera vo vzťahu

Nevera nezačína stretnutím, bozkom, či až pod perinou.

Deje sa už činmi, o ktorých vieme, že nie sú v súlade s našou vzťahovou dohodou s našim partnerom/kou. Deje sa emocionálnou investíciou na iný ,,vzťahový účet", než ten náš partnerský.

 Nevera však začína dávno skôr, než nám spoluneverník príde do optiky.

Začína kusom nás, na ktorý sme v ruchu života, rodičovstva, rutiny a hypoték zabudli. Tento kus sa začne hlásiť. Začne sa pripomínať, ako niekto, na kom tu tiež záleží.

Frustrácia a hlad po sebe samých, nie je nevyhnutne chybou či nedostatkom existujúceho vzťahu. Nakoľko druhý v ňom pravdepodobne čelí rovnakej osobnej strate. Akurát s tým obaja mlčia.

 V interakcii so ,,spoluneverníkom" ožívajú práve tieto naše ,,pochované" časti.  

Nejde ani tak o to, čo nachádzame v tom druhom, ale čo vďaka nemu nájdeme sami v sebe.

Že sa cítime opäť ako MY. To naše JA, ktoré sme si mysleli, že patrí dávnej minulosti.  

Uveríme, že ten druhý je vykúpením našej osobnej tragédie či utrpenia, do ktorého sme rokmi zajali vlastnú dušu a živosť.

Pokračovania týchto príbehov sú rôzne. Niekto tak nájde vysneného pravého partnera, pri ktorom zresuscituje a uzná svoje JA.

Niekto zbadá ilúziu, ktorú hral sám na seba a navráti ho to k pôvodnému partnerovi, kde vo vzťahu uzná upgrade, ktorý sa do vzťahu skrz neveru hlásil.

Niekoho jeho/ jej príbeh dobehne a zopakuje si ho ešte intenzívnejšie a radikálnejšie s ,,novým" partnerom, lebo samým sebe sa raz predsalen nevyheneme.

Niekto po fáze otrasu zostáva sám, lebo je to pre jeho/ jej život aktuálna pravda.

Každopádne nevera je správa. Prejavuje s v nej inteligencia našej osobnej reality, ktorú sme v sebe dostatočne neuznali a nekonali v súlade s tým, čo sme si v živote potrebovali dovoliť na mnohých ďalších frontoch.

Ak chceme porozumieť inteligencii práve našej nevery, potrebujeme z nej sňať všetkú hanbu a nahradiť ju zvedavosťou, čo sa sami sebe o svojom živote snažíme povedat.