Kto v nás skutočne rozhoduje o našich milencoch?

Ako a na základe čoho sa rozhodujeme o svojich milostných vzťahoch?

Čo je alebo môže byť skrytou hnacou silou našej sexuality, túžby a pocitov?

K sexualite a jej súvislostiam mladý človek počas dospievania poväčšine nedostáva žiaden funkčný sprievod. Preto nie je veľmi prekvapujúce, že sexualitu v dospelosti často používame na symbolické sýtenie emocionálnych dier, ktoré v krehkých obdobiach nášho vývoja neboli zastrešené.

To ako sa symbolizmus v milostnom živote bude prejavovať závisí od:

-osobného príbehu,

-od stratégie, ktorú sme si vytvorili v naháňaní lásky, sebahodnoty, dobrého pocitu zo seba či pocitu emocionálneho bezpečia vo ,,svete" na základe tohto príbehu.

Podľa preferovanej stratégie sa náš emocionálno- sexuálny symbolizmus prejavuje v rôznych archetypálnych podobách.

Aférkár

Najčastejšie hladný po pocite, že je chcený, žiadaný, obdivovaný, je po ňom túžba. Tento typ vyhľadáva flirty, často strieda partnerov, vyhľadáva rôzne aférky. Takmer s istotou ho/ju po prvotnej fáze ,,zamilovanosti" partner/ka prestáva baviť. Deje sa tak vtedy, keď nadbiehanie zmení podobu či intenzitu alebo sa úplne vytratí a nekonečný obdiv sa zmení na každodennú realitu alebo opačný protipól, kedy sa začne svietiť už aj na tienisté stránky.

Opiát, ktorý dočasne slúžil na potlačenie nepohodlia z pociťovanej oslabenej sebahodnoty dosluhuje, jeho efekt sa vytráca a človek stojí zoči voči ešte intenzívnejším nepríjemným pocitom zo seba. Často si ich interpretuje ako ,,nudu" alebo ,,toto mi za to nestojí" akonáhle sa začne dotýkať vlastnej zraniteľnosti.

Tu sa začne ohliadať po ďalšej novej epizóde, ktorá ale teraz tentokrát potrebuje byť ešte intenzívnejšia. Hrdí sa voľnomyšlienkárskym postojom k vzťahom či ,,nespútanou" sexualitou, ktoré sú pre obraz jeho identity v danom nastavení lichotivejšími charakteristikami, než hlbšia pravda.  Človek vykukovaním po niekom ,,ďalšom" ale hľadá pocity, ktoré mu pre ňho samého nie sú dostupné alebo v ňom zatiaľ nežijú.  V druhom hľadá seba samého a svoj niekde dávno stratený dobrý pocit zo seba a vlastnej hodnoty.

Samotár

Tento typ sa síce snaží byť vo vzťahu, ale pravidelne z neho emočne aj fyzicky uteká. Má nepohodlie z emočnej blízkosti, lebo keď sa k nemu niekto snaží dostať a zahrnúť ho láskou, začne klopať na jeho dvierka, za ktorými je často emočný obsah: ,,Nemôžem ísť blízko, lebo mi to pripomína, že takto blízko tu pre mňa nikdy nikto nebol." Je pre ňho/ ňu bezpečné fungovať vo vzťahoch len v istej bezpečnej vzdialenosti. Toto všetko sa deje úplne podvedome.

Na jednej strane veľmi túžia po tom byť milovaní, no zároveň majú väčšiu obavu z toho, že ich vzťah prevalcuje a prídu o osobnú slobodu alebo za pomyselnou hranicou blízkosti narazia opäť na opustenie a samotu. Keď však svoju samotu majú sami v rukách, dáva im to pocit pomyselnej kontroly a ochrany, že im ju nespôsobia druhí. Tieto typy si zvyčajne pritiahnu archetypálne partnerov/ky z kategórie ,,viazač".

Viazač

Má podvedomý panický strach z opustenia a samoty. Potrebuje niekoho, u koho hľadá lásku, útechu a konštantné ubezpečovanie o jeho/ jej pripútanosti a dostupnosti. Keď sa nachádzame v tomto archetype vieme na vzťah aj partnera/ku vyvinúť enormný, hoci cnostne a nevinne vyzerajúci tlak. Tieto typy majú často pocit, že ich partner/ka nemiluje ,,dosť" resp. mohol/ mohla by viac a hlavne to viac dávať najavo.  Upadajú do smútku a všeobecnej nespokojnosti.

Často jediný priestor, kde sa vedia k Samotárovi priblížiť je práve sexualita. Zakaždým keď do nej ale vstúpia, chvíľkový pocit pseudospojenia vystrieda sklamanie z okamžitého odpojenia/ vzdialenia, ktorý Samotár po akte zaháji, aby opäť pre seba nastolil ,,bezpečnú zónu".

Viazači sú veľmi zraniteľní na zotrvávanie v hocijakom aj toxickom vzťahu, len aby neostali sami. To, že niekto s nimi je, si ich systém prekladá ako to, že aspoň niekto o nich stojí.

Pritiahnu si zväčša Samotára alebo Dominanta lebo obaja sa nachádzajú na opačnej strane polarity a majú skrz seba navzájom odkryť svoje vlastné témy a presvedčenia. Keď vedia byť na seba úprimne zvedaví a spoločný vzťah vnímať ako posla k sebe samým, môže ich vzťah časom viesť od závislosti a uhýbania k slobode a skutočnej blízkosti. Ak o to stoja obaja.

Dominant

V tomto archetype nám pocit hodnoty dáva nadvláda nad druhou osobou a jej ,,úslužnosť".  Pomyselný pocit kontroly nad tým, že nám partner/ka je povinný/á vyhovieť vo všetkom a naše šťastie má byť hlavnou náplňou jej/jeho dní. Tu potrebujeme vedomie, že vo vzťahu dominujeme a naše potreby a preferencie majú tú najvyššiu prioritu. Tu prevažne žijeme v nastavení, že partner/ka má byť po ruke a pripravený/á uspokojovať akúkoľvek našu aktuálnu potrebu.

V sexualite sa to môže prejavovať aj tak, že keď sme v tomto type, tak ak práve máme chuť, tak nemáme problém druhého ,, v mene lásky" prinútiť alebo ho zahrnúť spŕškou výčitiek a zahanbovania. Tieto typy si väčšinou pritiahnu submisívnych partnerov/ky, ktorým takýto vzťah príde ako posol pre uchopenie a znovuobjavenie vlastnej sily a osobnej suverenity.

Počas života sa môžeme ocitnúť aj vo všetkých týchto roliach, ale aj v mnohých iných. Sama som si nie jednu vyskúšala. Nie je to ani zlé, ani dobré, iba to je. Závisí od našej ochoty sa učiť a dozvedať o hlbšej inteligencii a odkazoch o nás, ktorými k nám život skrz situácie, v ktorých stojíme, prehovára. Vždy máme možnosť sa rozhodnúť či sa vrátime po seba samých alebo sa budeme naďalej hľadať v druhých. Oba varianty sú legitímne, každé poznanie vyžaduje pre každého rôzny čas aj tempo.

Kombinácií je veľa ako je aj príbehov. Každý príbeh je okrem rodinnej dynamiky tvorený aj spoločenskými vplyvmi- niečo je témou pohlavia (isté témy zažívajú ženy a isté muži, podľa aktuálneho nastavenia spoločnosti). Rovnako má vplyv rasový, náboženský, kultúrny, rodový či generačný aspekt. Všetky spolu tvoria špecifický mix sebaprežívania sa vo svete.

Každopádne, stať sa raz spoločnosťou, ktorá podporuje namiesto odrádzania, pozdvihuje namiesto zahanbovania, v žiali objíma namiesto odmietania, snaží sa porozumieť  namiesto kritizovania, kolíše do pocitu bezpečia namiesto ohrozenia...taká spoločnosť stvorí deti, ktoré vyrastú v dospelých, ktorí sú ukotvení vo vlastnej hodnote a nemusia stráviť celý život v honbe za jej potvrdzovaním zvonku.

Z vedomia si vlastnej hodnoty klíči naša schopnosť nielen komunikovať, ale aj ctiť a cítiť vlastné hranice, mať dôveru v život a jeho vzťah k nám. Vzťahovať sa k druhým tak, že sa o seba vieme postarať. Vieme žiť tak, že je nám s nami samými dobre a aj v náročných chvíľach si vieme byť útočiskom.

• Vtedy sme jeden o druhého bohatší.
• Vtedy sa navzájom nepoužívame na to, aby sme sa cítili inak než sa naozaj cítime.
• Nepoužívame druhých na to, aby nám dokresľovali obrazy a pocity, ktoré v sebe sami (zatiaľ) nenachádzame a nenosíme.
• Vtedy nie sme ani vyššie ani nižsie, ani lepšie ani horšie. Už nie je s kým súperiť ani sa s kým porovnávať. Ani o koho bojovať.

Iba sme...Vo svojej dokonalej nedokonalosti, ktorá je krásna a jedinečná a ktorú v radosti chceme zdieľať so svetom.

Nech sú naše vzťahy pravdivé a dovoľujeme si v nich všetko, čo si zaslúžime.