Spolu a predsa sami: prečo sme v ére digitálnej osamelosti hladní po rozhovore

Osamelosť, ktorá sa schováva za obrazovky našich mobilov. Ako znovuobjaviť obyčajný rozhovor a vrátiť sa k vzťahom, ktoré tvoria náš život? Pýtali sme Daniely Choma- autorky vzťahových komunikačných hier Človečina, ktoré na Slovensku zbližujú už viac než 70.000 ľudí.

? Keď sa pozrieme na každodennosť moderného človeka, je to nepretržitý tok správ, e-mailov, storiek, mítingov. A predsa čoraz viac ľudí hovorí, že sa cítia sami. Ako sa to stalo? Ako je možné byť „stále v spojení“ a zároveň osamelý?

Daniela: Lebo kontakt nerovná sa vzťah. Digitálne kanály nám dajú spojenie s kýmkoľvek na svete, no vezmú pozornosť voči tým, ktorí sú nám najbližšie. Osamelosť je často absencia bezpečného vzťahu, kde sme videní a rozpoznaní, nie absencia ľudí.  Chýbajú nám skutočné rozhovory a ľudské stretnutie, v ktorom zisťujeme, že na život nie sme sami.  

Rozhovory, v ktorých môžeme začuť nielen  druhých, ale aj samých seba a dotknúť sa spoločne toho, čo je práve v našich životoch pravdivé a živé. 

Univerzálna Človečina pre priateľov, páry, kolegov.

? Aké signály osamelosti prehliadame?

Daniela : Tichá letargia zo „stáleho spolu, ale bez rozhovoru“. Situačný humor vymení operatíva, nadšené zdieľania nahradí ticho či jednoslovné reakcie. Hyper-aktivita online- veľa interakcií, no, málo dôverných momentov. Ľudia často povedia: „Mám na facebooku 700 ,,priateľov“, no keď idem na dovolenku, nemá mi kto postrážiť mačku.“

,, Mám xy group chatov, ale nemám komu zavolať, keď je mi ťažko.“

? Vy ste vydali hru, ktorá ľuďom pomáha oživovať reálne vzťahy cez nevšedné otázky na kartičkách, čím otvára hlboké aj zábavné rozhovory. Ako to funguje?

Daniela:  Človečina vytvorí priestor na skutočný rozhovor okamžite, hravo a bez nátlaku. Opýta sa nás napríklad:

• Ak by si ešte raz mohol prežiť konkrétny moment, ktorý by to bol?
• Ak by toto bol náš posledný rozhovor, čo by si chcel, aby som určite vedela? 
• Ktoré svoje kvality považuješ za samozrejmosť, no pritom sú hodné obdivu?
• Kedy ti náš vzťah najviac pomohol? 

To sú otázky, ktoré v bežnom ruchu každodennosti nezaznejú, no keď sa ich opýta kartička, je to veľmi bezpečné, lebo to nie je žiadna pasca druhej strany. Kartička je neutrálna a vie priniesť tému, ktorá je zrazu úplne prirodzene medzi nami a môžeme sa deliť o svoje príbehy, prežívanie aj pohľady na život. Môžeme samých seba aktualizovať a dozvedať sa o sebe stále niečo nové, hoci sa poznáme celú večnosť a mysleli sme si, že už nie je čo objaviť. 

To, čo zaznieva nepotrebuje náš názor, opravu, či konfrontáciu. Stačí byť svedkom toho, čo počujeme a uvidieť sa navzájom tak, ako naozaj sme. Tam si často uvedomíme, že sme jeden o druhého bohatší. 

Falošné „viem o tebe všetko“-  vidíme príbehy, fotky, statusy, a nadobudneme dojem, že máme prehľad. Nahradíme skutočný záujem a poznanie predpokladmi.

? Ako sa proti tomu brániť bez radikálneho „offline sťahovania sa do lesa“?

Daniela: Človečina je krok, ako si vziať svoje vzťahy, pozornosť a čas späť a investovať ich tam, kde sa nám skutočne násobne vrátia. Naše hry zbožňujú obzvlášť malé deti. V našich hrách môžu rodičom dávať spätnú väzbu na rodičovstvo. Hra sa zaujíma o ich videnie sveta, prežívanie a zrazu dostávajú priestor, ktorý dieťa v našej spoločnosti často nedostáva.

Psychológovia často používajú termín digitálne siroty- kedy ako rodičia sme fyzicky s deťmi v miestnosti, ale naša drahocenná pozornosť je v displeji mobilu. Človečina nás všetkých vracia od obrazoviek k sebe navzájom, bez mentálnej atletiky. Stačí si potiahnuť kartičku a začať počúvať. 

My chceme, aby Človečina bola advokát záujmu a blízkosti, no najviac nás teší, keď sa stane životným štýlom. Keď si ľudia už vymýšľajú svoje otázky, cítia sa spolu bezpečne ich klásť, aj keď možno doteraz nezazneli, vytvárajú si chvíle, kedy sa jeden o druhého zaujímajú. Vtedy cítime najväčšiu spokojnosť, hoci by k tomu už aj nepotrebovali našu hru. 

? Človečina si našla cestu do už viac ako 70.000 vzťahov. Kto každý ju môže hrať?

Daniela: Dnes máme už edície naozaj pre každého. Sme s človekom od dieťaťa, v puberte, na prvom rande, pri zásnubách, v dlhodobom vzťahu, kariére aj pri životných zmenách či starnutí. Naše hry sú univerzálne, ktoré spájajú generácie a zároveň si vie každý vybrať aj špecializované edície pre konkrétny vek či tému. 

? Dajte nám „návod, ktorý sa dá použiť dnes večer“.

Daniela: Určite. Jednou otázkou späť jeden k druhému:

1. Odložte telefón.
2. Otvor dvere otázkou: 

„Kam tieto dni najviac smeruje tvoja pozornosť? O čom so sebou debatuješ?“

,,Čo odo mňa už dostávaš a pomáha ti a čo by sa ti ešte zišlo?

1. Čakajte na odpoveď. Nech druhý odpovie. Nepoháňajte ho. Nedokončujte jeho vety. Počkajte si. Musí sa najprv začuť sám, aby vedel odpovedať vám. 
2. Poďakujte: ,,Ďakujem, že si sa podelil/a. Som rada, že to viem.“
3. Podeľte sa vy. Odpovedzte na rovnakú otázku. Hovorte o sebe. Pravdivo a súcitne a dovoľte druhému stretnúť vás tak, ako ste naozaj. 

Pracovné tímy: Človečina ako odznak ľudskosti a fokusu na ľudí a vzťahy

? Využívajú vás vo veľkom aj firmy. Prečo by sme sa mali hrať a prečo je to dôležité?

Daniela : Firmy zisťujú, že udržať si kvalitných ľudí sa dnes už nedá len atraktívnym platom či permanentkou do fitka. Obzvlásť po pandémii je veľmi ťažké konkurovať atraktivite home-officu a podľa štúdií, jediné, čo dokáže ľudí skutočne angažovať sú kvalitné pracovné vzťahy a silná podniková kultúra zameraná na človeka. Edícia Biznis a tímy sa stala nástrojom personalistov, manažérov, majiteľov firiem aj tímov, ako spolu otvárať témy, ktoré by sa inak otvárali ťažšie a pomáhajú im spoločne rásť a prekonávať rozdiely aj prekážky. V otvorenosti budujú mosty namiesto priepastí a tvoria ekosystém, kde je dôvera, záujem a otvorenosť najvyššou hodnotou. Zároveň je skvelým darčekom pre obchodných partnerov, ktorým vie firma odkomunikovať svoju hodnotovú orientáciu. Zamestnancom sa dáva

Univerzálna Človečina, ako prejav podpory duševného a vzťahového zdravia aj v osobnom živote. 

? A čo školy a učitelia?

Daniela: Pre učiteľa je Človečina neraz priepustkou do sveta, v ktorom vie dieťaťu a kontextu jeho života viac porozumieť. Dokáže navnímať ako a v čom žije, vie vytvoriť v triede atmosféru dôvery, zvedavosti a spojenectva. Dozvie sa to, čo sa pomedzi zvonenia nestíha a ani na to ruch dňa nevytvára zvyčajne dôstojný priestor. S Človečinou však vzniká sám a okamžite. 

? Ako sme sa sem ako ľudstvo do doby osamelosti dostali?

Daniela: Osamelosť v digitálnej dobe nie je zlyhanie jednotlivca.

Je to dôsledok prostredia, v ktorom je ľahšie a rýchlejšie siahnuť po mobile, než po milovanom človeku.  Svojho telefónu sa počas dňa podľa výskumov dotkneme 96-200-krát, zatiaľ, čo nášho partnera len 4-krát. To chce od nás všetkých angažované rozhodnutie, že to chceme inak. Telefón je ,,bezpečný“- nič od nás nechce, nekritizuje nás, nemôžeme ho sklamať a je vždy pripravený nám dávať nekončené podnety, interakciu a zábavu. Po ktorej ale ostávame prázdni. Vzťahy vždy prinesú emócie, tenziu aj konflikty, ale prinesú aj domov, lásku, spolupatričnosť, rast, život a naplnenie, ktoré nám nič v digitále nenahradí. 

Tak Dospoznania a zdieľajme viac...s tými, na ktorých nám naozaj záleží!