Prečo ženy nepotrebujú ilúzie, ale uznanie svojej reality

Keď sa venujem ženám, ktoré hľadajú svoju cestu v sebarealizácii a podnikaní, vedome sa vyhýbam prázdnym rečiam o manifestovaní a ľahkosti bytia. Namiesto toho kladiem dôraz na niečo oveľa dôležitejšie – kontext ich života.

Pretože viem, že ak žena s náročným životným príbehom začne porovnávať svoje tempo a úspechy s niekým, kto vyrastal v omnoho priaznivejších podmienkach, často sa len ešte viac usvedčí ako „chybná“, „neschopná“ alebo „nedostatočná“. Alebo sa začne porovnávať s idealizovanou predstavou o tom, že "ak sa dostatočne otvorí vesmíru", príležitosti prídu samé, bez námahy.
A keď neprichádzajú, haní samu seba, že zlyhala. Že nie je dosť duchovná, dosť dobrá, dosť odvážna.

Nejde o to, že by som podporovala postoj obete. Práve naopak. Oslobodzujem ženy od neprimeraných nárokov na seba samé. Od nárokov, ktoré ich momentálna situácia jednoducho neunese – často nie ich vinou, ale vinou systémových znevýhodnení, ktoré sú pre mnohých, čo nikdy nič podobné nezažili, neviditeľné.

Veď ľahko sa hovorí o „manifestácii hojnosti“, ak:

• Nemusím splácať dlhy po alkoholickom manželovi, ktorý ušiel a nechal ma s deťmi a hypotékou.

• Nemám chronické ochorenie, ktoré mi denne berie silu.

• Nemám malé dieťa, o ktoré sa musím starať sama.

• Nemám kombináciu faktorov, ktoré v kapitalistickej spoločnosti automaticky odsúvajú človeka na okraj.

Až keď žena dokáže prepnúť optiku – nie na to, čo všetko ešte "nemá" alebo "nezvláda", ale na hrdosť na to, čo všetko zvláda napriek okolnostiam, začína sa niečo zásadné meniť.
Začína vidieť svoju silu. Začína chápať, že jej život nie je len o time managemente, sebadisciplíne alebo silnejšej vôli.
Je o tom, že každý deň stojí čelom k prekážkam, ktoré by iní ani neuznali za existujúce.

Práve v tomto pochopení sa deaktivuje hanba.
A na jej mieste sa zapaľuje sila.
Tá pravá – nevymodlená, nemanifestovaná – ale krvopotne vybojovaná a hlboko pravdivá.

A práve z tejto vnútornej sily začínajú ženy robiť rozhodnutia, ktoré sú naozaj ich.
Rozhodnutia, ktoré im patria, ktoré im dovoľujú dýchať.
A ktoré sa neopierajú o ilúzie, ale o pravdu ich života.