Prečo už nestačí len chcieť byť zdravá

Hanba u žien je silná – a často je prezlečená za „advokáta zdravia“.

Pri preklade knihy amerického psychoterapeuta Davida Bedricka Nesúď telo podľa obalu ma práve táto myšlienka hlboko zasiahla. Kniha prináša 17 autentických príbehov žien, ktoré sa stretli s hladom, hanbou za svoje telo a túžbou po oslobodení. Je to pre mňa hlboký projekt, ktorý rezonuje s témami, ktorým sa venujem už dlhšie – vzťahy, ženskosť, sebadôvera, ideály krásy.

Dennodenne sa stretávam so ženami a počúvam ich výzvy, túžby, potlačené hlasy. Ženy sú od prírody milujúce a dávajúce bytosti, no často je pre nás desivé začať hovoriť veciam „nie“ alebo „áno“ tak, aby sme do rovnice zahrnuli aj seba. Práve to je jedna z najťažších výziev, ktorú poznám.

Preklad tejto knihy bol pre mňa veľmi osobným zážitkom. Davidov prístup považujem za revolučný – rozfúkal mi všetky moje dovtedajšie vedomosti z konvenčnej psychológie. Jeho súcit, zvedavosť a rešpekt k človeku idú až do tých hĺbok, ktoré by podľa mňa mala psychológia dosahovať oveľa častejšie.

Tradičné prístupy často vnímajú symptóm ako chybu, ktorú treba odstrániť. David však v symptóme vidí inteligenciu – správu, ktorá sa snaží človeku niečo dôležité povedať. Keď sa žena cez symptóm stretne so zabudnutou časťou seba, obnoví si vnútornú autoritu a začne sa meniť aj priebeh symptómu. Je to autonómny proces, ku ktorému treba mať posvätnú úctu.

Hanba však tento proces veľmi sabotuje. Až 97 % žien denne zažíva nenávistné myšlienky o svojom tele – a to je alarmujúce číslo, ktoré by sme nemali prehliadať.

Krása, ktorá bolí – tlak, ktorý ženy zažívajú

Dnešná moderná žena je pod obrovským tlakom. Po pôrode by mala byť čo najskôr ako predtým, zdravá a pekná, ale nie príliš svalnatá. Ak buduje kariéru, je „tvrdá a neženská“, ak je doma s deťmi, je „závislá povaľačka, ktorá nebuduje HDP“. Mala by si udržať mladosť a krásu z puberty, no zároveň vyzerať prirodzene.

Má byť všetkým pre každého, ale nikým pre seba. Má si ísť za svojimi snami, ale tak, aby nikoho nepohoršila či nevyrušila. V tejto spoločnosti neexistujú jasné pravidlá, do ktorých by sa žena mohla postaviť bez toho, aby sa na ňu nezačalo kričať inak.

Ale niečo sa hýbe. Ženy už začínajú pretínať generačné ideály „dobrej ženy“ a vydávajú sa na neistú cestu bez máp, no konečne s vlastným kompasom.

Hlas hanby v nás

Keď ženy hovoria, že chcú byť zdravšie, často to znie ako cnostný cieľ. No pod tým sa ukrýva vnútorný dialóg plný sebanenávisti:

„Si špina.“
„Zdochni už.“
„Fuj!“

Tieto hlasy sú často nevedomé a implantované spoločnosťou. Ak by som pri sprevádzaní na tieto hlasy hneď naskočila, stala by som sa spolupáchateľkou hanby, nie spojenkou ženy. Preto je dôležité najprv vybudovať vnútorný imunitný systém voči týmto hlasom.

Čo nám hovorí telo?

Kniha Nesúď telo podľa obalu ide ďaleko za hranice klasickej psychológie či hnutia body positivity. Telo nie je len schránka – je to náš najväčší psychologický orgán, ktorý komunikuje úplne inak než myseľ.

Príklady?

• Prejedanie sa či nárast váhy môžu byť reakciou na znásilnenie – forma ochrany.

• Tuk ako pancier pred emocionálnym násilím v partnerstve.

• Jedlo ako jediný priestor, kde človek cíti radosť alebo kontrolu.

• Bulímia ako fyzický protest proti spoločnosti, ktorá nás denne znechucuje.

Nie je to oslava choroby ani obezity, ale hlboká pozvánka k ľudskosti, ktorú všetci potrebujeme.

Od čoho sa potrebujeme oslobodiť?

Podtitul knihy hovorí o oslobodení žien. Oslobodení od nenávistných hlasov a nátlakov, ktoré si mnohé z nás osvojili za vlastné. Už nemusíme čakať na spoločnosť, ktorá nám diktuje pravidlá – mnohé z nás si ich opakujeme samy. Ak tieto hlasy dokážeme rozpoznať, môžeme si vziať autoritu späť.

Verím, že každá žena sa nájde v príbehoch z tejto knihy. Sú to dilemy, ktoré riešime všetky – v rôznych fázach života a situáciách.

To, čo robím – či už cez knihu, hru ČLOVEČINA, alebo rozhovory – je pozvanie na cestu.

Na cestu, kde sa neponáhľame meniť, ale skôr počúvať, odkiaľ prichádza náš vlastný hlas. Aby sme ho vedeli rozoznať cez šum noriem, ideálov, marketingu a hanby.

A aby sme konečne prestali byť ženami pre každého – a začali byť ženami aj pre seba.

Celý rozhovor nájdete tu.

Knihu Nesúď telo podľa obalu nájdete tu.