Pravdivá vzťahová vzdialenosť.

Alchýmia, ktorú skúmam posledné roky a ktorá ma neprestáva fascinovať. Keďže sme počas života nikdy nedostali možnosť, priestor ani podporu ju pre seba objaviť, spoznať a uctiť, trávime často vo vzťahoch čas spôsobmi, ktoré nám nie sú vlastné ani prospešné.

 

Sme buď pre nás priblízko, kde sa strácame v druhom, spotrebúvame sa, nechávame prekračovať, valcovať a nie sme sami sebe jasní, nemáme dosť miesta na to si sami seba všimnúť a zistiť ako pre seba potrebujeme práve teraz konať alebo ako sme naozaj.

 

Alebo sme pre nás priďaleko, len aby sme udržali ,,rolu", kde necítime s druhým spojenie a zmysel, ktorý by s nami hýbal v smere nášho života. Kde nie je možné sa ,,dotknúť" a zmysluplne vo vzťahu stretnúť.

Pravdivá vzdialenosť je momentálna a organická klenotnica, ktorá je každý deň s každou osobou iná, preto ide o proces, ktorý potrebujeme bdelo vnímať, nielen o ňom mentálne ,,vedieť". Nedá sa ,,naštudovať", dá sa ním len byť.

 

Umožňovať si svoju pravdivú vzťahovú vzdialenosť je prazákladnym stavebným kameňom napĺňajúcich vzťahov, ak v nich máme byť celí a pravdivo.

 

Kto sme a kým až môžeme byť keď pre seba máme povolenú práve tú našu? Aká je a a čo pre nás utvára?