a čo potrebuje našu pozornosť, dôveru, či trpezlivosť, alebo vykročenie k náprave.

Žena dokáže muža doviesť k jeho srdcu.

Našťastie mnohé samé zisťujú, že moc lásky v žene je obrovská a že žena cez svoju otvorenosť v láske dokáže mužovi pomôcť objaviť ju u seba. (Samozrejme neplatí to vo všetkých vzťahoch, ale vo vzťahoch, v ktorých ešte všetko neumrelo a je tam stále nejaký hoci maličký plamienok lásky). Nádherne sa nám toto ukázalo aj na našom nedávnom Festivale Srdcom rodičom- Umenie intimity. Páry mali na záver svadobnú ceremóniu. Žena aj muž si mohli na papier napísať čo na tom druhom milujú, a zároveň čím chcú prispieť do ich vzťahu, aby bol lepší a bolo v ňom ešte viac lásky. Rozdelili mužov a ženy zvlášť na opačné konce miestnosti. Bolo krásne pozorovať, čo sa dialo a ako sa ukázala naša ,,inakosť“. Časový limit bol 10 minút. Muži mali po dvoch minútach hotovo a keď dopísali, naskytol sa im pohľad na tlupu plačúcich a horlivo píšucich žien, ktoré zapisovali celé A4  z oboch strán :).  Bolo v ich očiach badať mierne obavy, ako toto môže dopadnúť :).  Pri samotnej ceremónii, muž prečítali svoje tri, štyri odrážky a bol v miernych rozpakoch, čo bude nasledovať, keď porovnal svoj ,,výkon“ s výkonom ženy. Žena sa necítila nijak ,,dotknutá“ z toho koľko napísal muž a s láskou mu začala čítať svoje vyznanie. Bolo prekrásne pozorovať ako muž jemnel, aký bol dojatý, vďačný a že cez ženinu otvorenosť a láskavosť pocítil a objavil aj u seba krásy ich spoločného života. Pocítil cez svoju ženu lásku v sebe, s ktorou predtým nemal kontakt až v takejto hĺbke. Nasledovali tak vrúcne objatia a bozky plné lásky, že z toho lietala celá miestnosť. Táto skúsenosť nám potvrdila, čo ženy z podpornej skupiny, či ženských kruhov začínajú objavovať vo svojich vlastných životoch. Potvrdila, že každý, kto je dostatočne odvážny ísť láske oproti so všetkou otvorenosťou, zraniteľnosťou a pravdivosťou, zažije blízkosť a hĺbku lásky, ktorú túži žiť. To sú ale momenty, kedy sa počuje srdce a srdce a nie program a program. Je to náročná a dlhá cesta, na ktorej čelíme mnohým vlastným zraneniam a cez vzťah ich môžeme uzdravovať. Je to ale krásna cesta, ktorá nás privádza k pravdivej a hlbokej láske nielen medzi rodičmi, ale aj v samotnej rodine.  Svet začína mať stále viac takýchto žien a mužov a to je nádej, že deti na ceste k dospelosti zažijú zdravé príklady lásky v rodine a nebudú ich musieť pracne objavovať nanovo vo svojich vlastných životoch, či sa naďalej zbytočne zraňovať a žiť v spoločnej nespokojnosti. Nech ženy aj muži sú stále viac láskou a žijú lásku medzi sebou, potom to ,,rodičovstvo“ nie je až taká veda a ide oveľa ľahšie. Deti môžu ostať deťmi lebo dospelí sú skutočnými dospelými a nemusia si cez deti zapĺňať prázdne miesta v srdciach a životoch. Všetkým veľa lásky.

 

5 (1) (1)