Poruchy príjmu potravy: tichý comeback zakázaných túžob

Prečo hovoriť o poruchách príjmu potravy nie je o „body positivity“?
Je to téma, s ktorou je každý, koho sa týka, sám.
Je to téma, ktorú hanba omotáva ako dobre zatiahnutý korzet.
Sú to príbehy, ktoré siahajú oveľa ďalej než k tanieru.
Sú o zakázaných, nežitých túžbach.
Sú o bolestiach, ktoré nikto nevidel a kde nikto nezasiahol, a často prišli od tých, ktorí mali milovať, chrániť a opatrovať.
Sú o tých častiach nás, na ktoré sme museli zabudnúť, no ony na nás nezanevreli a snažia sa o comeback do nášho života, aby pre nás mohli robiť voľby, ktoré nám skutočne chutia a prospievajú, no nemáme ich pre seba dovolené.
Sú o hrozbách, voči ktorým sme nemali dovolené sa brániť.
Sú o pravdách, ktoré pre seba a k svetu túžime vyrieknuť, no ktoré pre nás nie sú bez následkov a nie je pre ne podpora.

Kým glorifikujeme PRED a PO, nezabudnime byť zvedaví, či pôvodné PRED nebolo PO znásilnení.
Lebo inteligencia tela, keď zažije sexuálne násilie – prvým opatrením bude, že si telo povie: nebudeme my vyzerať tak, aby sme voči sebe zvyšovali šance na sexuálny útok, a pôjdeme mimo „vzrušujúcich“ sexuálnych noriem. Tam pre nás bude bezpečie.

Alebo či pôvodné PRED nebolo PO rokoch emocionálneho násilia vo vzťahu s narcistickým partnerom, kde si inteligencia tela vytvorila ochranný pancier, aby ponižovanie a útoky menej boleli. Miesto, kde je medzi zraňovaným srdcom a predátorom väčšia prekážka.

Alebo keď súdime obsah taniera – možno je to jediné miesto, kde má človek dovolené na chvíľu zažiť niečo, čo ho poteší, upokojí, inšpiruje, niečo, čo je podnetné.
Lebo cez svoj TO DO list a všetko, čo „musí“, nemá vo vlastnom živote priestor žiadne CHCEM.

Alebo naopak, je to jediné miesto, kde môže človek praktizovať tak vytúženú kontrolu nad svojím životom, ktorá mu na iných frontoch bola vzaná.

Preto zvracanie na záchode nie je len o prejedaní a „chorobe“.
Ale neraz aj o tom, z čoho všetkého sa chce človeku v spoločnosti zvracať – a je to legitimizované a prehliadané ako normálne.
Je to symbolický akt psyché, za ktorým sa neraz skrývajú mimoriadne aktivistické duše, citlivé voči javom v okolí a spoločnosti, voči ktorým sme si my ostatní vypestovali slepotu.

Preto je potrebné o tom hovoriť.
Preto sa o tom každý z nás potrebuje dozvedať a zaujímať.
Preto má 97 % žien denne nenávistné hlasy vo svojich hlavách, z ktorých benefituje beauty a fit priemysel, ktorý profituje na každej panike z vrásky či zmeny na tele.
Preto už štvorročné dievčatá dnes vedia o sebe zhodnotiť, či sú „tučné“ alebo „pekné“.
Preto ženy, pre ktoré je zdravé a prirodzené meniť formy počas menštruačného cyklu, tehotenstiev, popôrodí, sezón života, menopauz – zažívajú vnútorné aj vonkajšie násilie pri každých narodeninách, kedy sú vzdialenejšie kultu mladosti.