Marketing s dušou

Marketingové teórie nás nabádajú, že pre úspešný biznis si potrebujeme najprv zadefinovať čo najdetailnejšie ,,niche"-  svojho cieľového zákazníka. 

Kto to je, kam chodí, aké sú jeho zvyky, vek, demografia, potreby, problémy, aby sme ho vedeli presvedčiť, že jeho problém vieme vyriešiť.

Máme identifikovať jeho najväčšiu ,,bolesť" aj najväčšiu nepohodlnú ,,prekážku", ktorú na ceste k jej vyriešeniu vieme odstrániť. 

Máme použiť jeho ťažkosti k vytvoreniu urgencie a podvedomej manipulácie, aby zareagoval tak, ako je pre nás žiadúce. 

Aby nakúpil…

To má byť ,,vyvrcholenie" nášho spoločného vzťahu. 

Sorry, not good enough for us. 

Prečo my sme toto nikdy nerobili a aké nám to prinieslo výsledky?

A ako sme to vlastne robili?

Žili sme, čo dokáže ,,nie štandardný" reaktívny rozhovor. 

Žili sme, čo dokáže otváranie tém, na ktoré v bežnom ruchu dňa nenachádzame priestor a len ich tlačíme pred sebou  na ,,neskôr".  Alebo sa im vyhýbame, lebo obsahujú istú mieru nepohodlia, za ktorým sa ale skrýva znovunájdená blízkosť. 

Žili sme, že s kúskom prejaveného záujmu a nezasahujúcej pozornosti môže z nás medzi nás vstúpiť oveľa viac. A že TAM je bohatý svet, ktorý často tak pracne hľadáme všade možne. 

Žili sme, že ten kto sa toho dotkne, toho srdce to ihneď rozpozná ako niečo, čo pre ňho/ ňu má alebo aj nemá zmysel.

Delili sme sa o to, kto sme a čo žijeme bez toho, že by nám bol niekto niečo dlžný za to, že mu venujeme svoj čas, skúsenosť či poznanie. Bez kalkulu a stratégie. 

Tvorili sme z miesta služby a hodnoty, ktorú sme vnímali, že doba a naša spoločnosť potrebuje a môže byť osožná. 

A viete akých ,,zákazníkov" nám to prinieslo? 

- Z rôznych kútov sveta.

- S najrôznorodejšími témami, ktorých komplexnosť by sme nikdy hlavou neodhadli.

- Rôznorodých záujmov, vekov, spoločenskej vrstvy, zvykov, pracovných oblastí, túžob, svetonázorov.

- Prinieslo nám to bytosti s cítiacimi  srdciami, plných ľudskosti.

- Ľudí, s ktorými keď máme kontakt, sú to interakcie plné vzájomnej dobrotivosti, úcty a človečiny. 

- Ľudí, ktorí vidia hodnotu v tom, čo robíme bez toho, aby sme ich o nej neustále museli presvieďcať.

- Ľudí, ktorí žijú svoje človečiny medzi sebou.

- Ľudí, ktorí o hodnote toho, čo tvoríme hovoria ďalej sami a šíria ju do svojho okolia.

- Ľudí, ktorí nám pripomínajú, že vzťahovať sa k zákazníkovi je možné aj z iných miest, než len z tých monetárnych. 

Či je to takto správne? 

Či nám každý rozumie a sme pre každého pochopiteľné? 

Či nám niekde neuniká trh? 

Či nás niekto ,,nepredbehne"?

Nevieme a je nám to jedno. 

Nám to iba takto dáva zmysel.

A to nateraz stačí...