Čo som vypozorovala v téme ženy a sebarealizácia.

Žena tvorí najvitálnejšie pre seba aj pre svet, keď MÔŽE, nie MUSÍ.
Je tam obrovský rozdiel v kreatívnych, energetických aj bezpečnostných kapacitách.

Žena ako samoživiteľka si vie siahnuť na zarábačku v sebe – a vďakabohu, klobúk dole za to.

Nikdy v histórii ľudstva však na to nebola stavaná a cíti to. Preto by som si pre každú z nich priala systémovú aj komunitnú podporu v úplne iných rozmeroch.

Potom je žena, ktorá „musí“ zarábať do rodinného rozpočtu, lebo ochota či kompetencie muža sú limitované, alebo realita sveta už nedovoľuje inak – tu sa mení aj partnerská dynamika, ktorá bola evolučne naprogramovaná z provide/protect na niečo, kde žena musí veľmi pracne udržiavať obraz o mužovi.

Tu sa hýbe aj sexualita, vzhliadanie, obdiv, vďačnosť za to, čo (nie) je dostupné.
Tu je veľmi krehká (ne)rovnováha medzi tým, že žena vie muža posilňovať alebo úplne vykastrovať. Nie vedome. Len keď sa kultúrny vzorec snaží prešikať ten evolučný – tu si vždy zarábame na prúser.

Žena, ktorá nemá svoje prečo a hlavným motívom sú peniaze, bude čoskoro svoju sebarealizáciu neznášať a neuvidí v nej skutočný zmysel, ktorý by ju vyživoval a obnovoval. Bude sa vnímať len ako súčiastka obťažovaná povinnosťami.

Pre mňa je sebarealizácia o tom, aby vytvárala zdroje na realizáciu všetkých ďalších nápadov, ktoré sa vo mne počas života zrodia. Je to pre mňa najúdernejší sebarozvojový field – oveľa zrkadlivejší než akékoľvek retreaty a terapie, a zároveň obrovská škola a playground pre môjho fascinovaného vnútorného zvedavca.

Vystavuje ma najholejším uvereniam o sebe, svete, druhých, voči ktorým by som inak bola pokojne slepá až do smrti.
Vystavuje ma konfrontáciám, krokom, rozhodnutiam, ktoré by som inak mohla oblúkmi obchádzať.

Zároveň mi dáva nekonečnú tvorivú slobodu a autonómiu, no aj tú som sa naučila, že potrebuje odo mňa veľmi špecifické podmienky.

Spája ma s odvahou, hrdosťou, zmysluplnosťou – a nikdy som neľutovala ani deň v ich učení.

Svoju receptúru čo, ako, kedy a ako…

Ucítiť a interpretovať prichádzajúcu zmenu či vývoj – k tomu potrebujeme návrat k nášmu citlivému kompasu, ktorý s nami komunikuje úplne inak než intelekt či myseľ.
Autorita, ktorá vie každé tvoje NIE rozvinúť do oveľa potentnejšieho príbehu.

Lebo v každom NIE sa skrýva ešte – NIE TAKTO.
A ak nie TAKTO, TAK AKO INAK?

A tam pozeráš do papúľ príšer iných rozmerov.
Nie je pohodlné, na povrchu, neúplné, bezpečné. Môžeš si skrývať ďalej hlavu do piesku alebo vlastného zadku. Nie beztrestne, ale môžeš… celkom dlho…

V NIE TAKTO ťa čaká séria úplne iných „musts“, ktorým sa potrebuješ postaviť a priznať sa k nim. V realite stále vysoko nepopulárne a nevyužívané.

Sebarealizácia a ženy patria k sebe od nepamäti. Objaviť však prapôvodný kód, ktorý pre nás v nej platí, je intímnou výpravou do kútov v nás, kde bude treba pozmetať nejednu pavučinu.

Nemám žiadny záver ani zhrnutie. Len, že vidím ťa, rozumiem ti, nie si blbá. Objavuješ niečo, čo sa v prapodstate vymyká všetkému, čo je ti podsúvané ako „jediné a možné“. A to vie bolieť, to vie byť nejasné, to v nás vie otvoriť pochybnosti a vnútorné útoky plné krutosti.

A zároveň dovoľuje zavoňať to najrýdzejšie, čo v sebe nosíme.